Choroby poštových holubov (1. časť)
Chovatelia , ktorý sa so svojimi holubmi pravidelne zúčastňujú organizovaných pretekov, sú určite veľkými fanúšikmi svojho športu a vedia pre túto svoju záľubu obetovať nemálo času a finančných prostriedkov. Každý z týchto chovateľov chce vo svojom športe vyniknúť a hlavne dosiahnuť lepšie výsledky ako jeho súper. Práve pre túžbu vyniknúť nad súpermi, veľká časť chovateľov nie je ochotná poskytnúť informácie o vedení svojho chovu a správy o aktuálnom zdravotnom stave, sú bohužiaľ tiež tajné.
Najjednoduchším, najlacnejším opatrením, ktoré môže realizovať každý chovateľ "bohatý " či " chudobný " je mať čistý, slnečný, vzdušný a nepreplnený holubník.
Často ani sami chovatelia , a to aj tí skúsení nemajú presné informácie o zdravotnom stave svojich holubov. Vzhľadom k nedostatku odborných kapacít a možno aj z finančných dôvodov chovatelia nevyhľadávajú odbornú veterinárnu pomoc pri diagnostikovaní zdravotného stavu svojho chovu, ale sami ordinujú antibiotiká bez hlbšieho poznania následkov a vedľajších vplyvov antibiotík. Pri nedodržaní období a množstva podávaného lieku, dochádza k zníženiu účinnosti liekov s následnou potrebou zvyšovania dávok, čo má za následok poškodenie vnútorných orgánov (pečeň, ľadviny) a v konečnom dôsledku k strate prirodzenej imunity holubov.Preto je namieste otázka, nebolo by na čase ustanoviť pravidelnú a povinnú chránenosť chovov proti infekčným chorobám? Verím, že špičkovým chovateľom je zaťažko keď musia svoje vynikajúce, kmeňové a vo finančnom vyjadrení drahé kusy ukladať do pretekových košov kde to veselo prská, hnačkuje, chraptí.... Za takýchto podmienok je liečba a prevencia realizovaná jednotlivcami bezvýznamná. Je nevyhnutné stanoviť, čo, kedy a ako je potrebné prevádzať na dosiahnutie spoľahlivej chránenosti chovov.
Najjednoduchším, najlacnejším opatrením, ktoré môže realizovať každý chovateľ "bohatý " či " chudobný " je mať čistý, slnečný, vzdušný a nepreplnený holubník. Tak bude postavený základ predchádzaniu rôznych infekčných a iných ochorení a v neposlednom rade zabráni sa ich šíreniu. V prístupe ku prevencii môžeme u chovateľov holubov pozorovať dva extrémne prístupy. Existujú chovatelia, ktorí liečia holuby všetkým a proti všetkému o čom sa dočítajú alebo im to niekto poradí , najčastejšie ich súper. Na druhej strane sú zástancami tzv. prírodného spôsobu, ktorí neuznávajú žiadne liečebné a preventívne opatrenia, žiadnu hygienu. Treba povedať , že pravda je niekde uprostred. Aj v tomto prípade platí, že zlatá cesta je stredná cesta.
Chov poštových holubov sa pri zabezpečení veterinárnej starostlivosti dá rozdeliť do samostatných a pritom navzájom prepojených období v živote holuba. Sú obdobia kedy je potrebné aplikovať liek liečebne a obdobie aplikácie lieku v preventívnej dávke. Pozorujem, že už ma to pomaličky vťahuje do určitého extrému ako som to uviedol o niekoľko viet vyššie, ale chcem zdôrazniť, že nie som prívržencom liečby poštových holubov, pokiaľ nejde o preventívne očkovanie - vakcináciu proti infekčným chorobám.
Dlhodobé podávanie liekov oslabuje imunitu a následne cez genofond je táto " chúlostivosť" umocňovaná v chove.Vychádzajúc z poznatkov o súčasnom stave v chove poštových holubov, je nevyhnutné, aby si chovateľ spracoval plán preventívnych opatrení so zameraním na choroby poštových holubov. Preventívny plán chovateľovi dá odpoveď na otázku čo, kedy a ako. Nezabúdajte na to, že príde čas kedy bude potrebné presunúť pretekára do chovného oddelenia. Neodborné liečenie a choroba akokoľvek ľahko vyliečiteľná pri akomkoľvek ľahkom priebehu , zanecháva stopy na operení a vývoji holuba. Dlhodobé podávanie liekov oslabuje imunitu a následne cez genofond je táto " chúlostivosť" umocňovaná v chove.
Ak chováme plánovane a máme chovné oddelenie, nemá veľký význam aby sme sa zvláštne zaoberali chorými jednotlivcami. Holuby sa rozmnožujú ľahko a rýchlo. Nechajte uplatniť zákon prírody, kde iba zdravý a silný jedinec prežije. Keď sa začneme veľmi zaoberať chorými holubmi, jedného krásneho dňa zistíme, že sa náš holubník premenil na nemocnicu.
Ako som uviedol vyššie je dobré keď si plán preventívnych opatrení rozpracujeme na jednotlivé obdobia :
- obdobie zimného odpočinku - druhá polovica decembra až koniec februára
- obdobie príprav na párenie, znáška, odchov prvej liahne, predpreteková príprava - marec až apríl
- obdobie pretekovej sezóny - máj až júl
- obdobie prevencie mladých holubov - apríl až august
- obdobie veľkého pŕchnutia - august až polovica decembra
Je dosť problematické stanoviť časovo presný plán. Ide mi o to aby som začínajúcim a menej skúseným chovateľom pomohol zorientovať sa v danej problematike. Pred spracovaním plánu preventívnych opatrení je nutné laboratórne vyšetrenie chovu a konzultácia s veterinárnym lekárom , pri rešpektovaní biológie chovu holubov.
Článok je časťou publikácie Jozefa Hajtaša - "Choroby poštových holubov"
Choroby poštových holubov (2. časť) - Preventívny plán
Obdobie zimného odpočinku - v tomto období by sme mali previesť preliečenie chovu na nasledujúce choroby : pseudomor, kokcidióza, salmonelóza, diftéria, trichomoniáza, ornitóza, odčervenie a zároveň ukončíme dezinfekciu holubníka.
Celý
proces začneme čistením holubníka a jeho dezinfekciou, nakoľko sa
predpokladá, že skončilo obdobie pŕchnutia. V čase čistenia holubníka
pristúpime k odčerveniu chovu.
Najvýhodnejšou dobou na odčervenie je suché mrazivé počasie. Najlepšie
je naplánovať si ho na voľný víkend . V piatok popoludní dôkladne
vyčistíme holubník , podlahu posypeme podlahovou belobou (napr.
Colombine), zameriame sa na vlhšie miesta. Udržiavanie holubníka v suchu
je jedným z hlavných cieľom skúsených chovateľov. Holubom na lačno
podáme liek. Zvoľte taký, ktorý pôsobí proti všetkým druhom červov
vrátane vlásočnicových a kapilárnych. Potom ich trochu nakŕmime.Nutnosťou pre úspešné odčervenie je suchý a čistý holubník
V
sobotu ráno prekontrolujeme kvalitu trusu na prípadný výskyt parazitov a
holubník opäť dôkladne vyčistíme. Holuby necháme zatvorené celú sobotu a
nedeľu dopoludnia. V tom čase odstraňujeme vylúčený trus. Pre
chovateľov, ktorí nie sú zástancami aplikácie liekov doporučujem, aby si
do svojho chovného plánu zaradili pravidelné podávanie (cez potravu
alebo pitnú vodu) cesnaku vo forme tinktúr, prášku, alebo obsiahnutého v
rôznych prírodných mixoch.
Odčervenie možno spojiť s očkovaním proti diftérii
- kiahňam holubov. Táto choroba nemá špecifickú liečbu. Ide o vírusové
ochorenie zapríčinené vírusmi zo skupiny poxvírusov. Čiastočný účinok
sa dosiahne podávaním širokospektrálnych antibiotík. Pri ľahšom
napadnutí choroby – kožná forma sa najskôr objavia žltohnedé bradavičky
veľkosti prosa okolo zobáka , na nohách, okolo očí, uší, pri otvore
konečníka, v podpazuší alebo na behákoch. Neskoršie sú bradavičky hnedo
šedé vo veľkosti hrachu. Najčastejšie sa prejavujú v zhlukoch. Ich
odstránenie je sprevádzané častým krvácaním. Pri zasiahnutí iba malej
časti povrchu tela, nemajú vplyv na psychiku holuba. Pri zasiahnutí
veľkej časti holub často schudne. Keď sú bradavičky vyschnuté, môžeme
ich ľahko odstrániť a miesto potrieť jód-glycerínom.Diftéria na ozobí mláďat
Oveľa nebezpečnejšia je sliznicová forma
- charakteristická tvorbou bielo žltých pablán v dutine zobáka a
dýchacích cestách, ktorá je veľmi nákazlivá. Jej inkubačná doba je 4-14
dní. Mladé uhynú do týždňa, staré do 14 dní. Mláďatá v hniezde sa nedajú
zachrániť ani preventívnym očkovaním. K preventívnemu očkovaniu je
výhodné, keď je suché a mrazivé počasie. Samotné očkovanie sa prevádza
vtieraním látky do perových folikul stehna, po predchádzajúcom vytrhnutí
asi 15 pierok. Najvhodnejšie je očkovať pomocou mäkkej zubnej kefky,
ktorú si upravíme tak, že necháme na nej iba koncové zväzky štetín. Pred
každým vtieraním kefku namáčame do vakcíny umiestnenej v plytkej
nádobe, aby sa nám pri manipulácii neprevrátila. Správne prevedená
vakcinácia sa prejaví na 7-10 deň sčervenaním a značným opuchom. Holuby ,
ktoré boli už predtým očkované proti diftérii, obyčajne na vakcináciu
nereagujú ani na diftériu už neochorejú . Preto sa objavujú názory, že
stačí preočkovať iba mladé holuby. Podľa mňa vie difteriálny vírus
spôsobiť veľké straty najmä na mladej populácii a preto je nevyhnutné
aspoň raz ročne preočkovať celý chov.Sliznicová forma diftérie
Po úplnom preperení holubov môžme pokračovať v ďalších preventívnych opatreniach. Preliečenie proti kokcidióze
prevedieme tak , že počas mrazivého počasia v priebehu 9 dní ( 3dní
liek , 3 dní prestávka , 3 dní liek ) podávame holubom cez pitnú vodu
liek proti kokcidióze. Inakšie kokcidióza je ochorenie , ktoré poukazuje
na nižšiu úroveň hygieny v chove. Častejšie sa vyskytuje vo vlhkejšom a
tmavšom holubníku. Pravidelným čistením holubníka , zariadení a
napájačiek prerušíme vývojový cyklus oocíst - 8 dní vo vonkajšom
prostredí.
Príznaky: Posedávanie po kútoch , strata telesnej
hmotnosti, úporné hnačky, riedky zelenohnedý, neskôr krvavý silne
zapáchajúci trus, pokles letových výkonov až neschopnosť lietať.
Liečba:
Sulfónamidy v nápoji alebo podávanie priamo do zobáka. Je
bezpodmienečne nutné presne dodržiavať pokyny na príbalových letákoch.
Počas liečby sa odporúča podávať vitamíny skupiny A, K. Po ukončení
liečby podať holubom probiotikum.Trus pri kokcidióze
Salmonelóza (paratyfus)
- Príznaky: prejavuje sa v skleslosti holubov, úpornými hnačkami ,
chudnutím , zápalom kĺbov , neplodnosťou , poruchami pri liahnutí,
niekedy sú aj nervové príznaky. Táto choroba často pôsobí skryto. Holub
navonok pôsobí zdravo ale v skutočnosti je často bacilonosičom.
Liečba:
V prvom rade si musíme byť istý pôvodcom nákazy. Ideálne je bakteriálne
vyšetrenie trusu alebo uhynutých zvierat prostredníctvom ŠVÚ.
Preliečenie chovu prevedieme tak, že okolo 24.12. ( po úplnom preperení
) podávame počas troch dní antibiotika po ktorých podáme holubom
probiotikum. Po 10 dňoch od podania probiotík podáme jednorazovo liek
proti salmonelóze. To je všetko v danom roku pre boj so salmonelózou.Trus pri črevnej forme salmonelózy
Trichomaniáza (trichomonóza)
- preventívna liečba sa praktizuje iba u pretekárov. Chov ako celok sa
prelieči proti tejto chorobe 2x ročne. Trichomaniáza je považovaná za
pôvodcu infekcie dýchacích ciest. Ochorenie je konštantne sa opakujúce
každých 14 dní.
Príznaky: Klinické príznaky u mláďat sa prejavujú
infekciou pupka tkz. tvrdý pupok . Všeobecné príznaky : črevná forma -
hnačka , chudnutie , organická forma - zhluky(škvrny pečene) ,
slizničná forma - pablany v zobákovej dutine a v pažeráku , poprípade v
hrvoli, zmiešaná forma - kumulácia uvádzaných príznakov.
Liečba: V
tomto období prevedieme v chove liečbu proti trichomaniáze po dobu 9 dní
.Prípravky sa odporúča obmieňať. V priebehu roka sa snažíme o
pravidelnú dezinfekciu pitnej vody dezinfekčnými prípravkami (cholesol
).Slizničná forma trichomonózy
Ornitóza (chlamidióza)
- ide o veľmi nebezpečnú infekčnú chorobu prenosnú aj na človeka. Je
potrebné si zapamätať klinické príznaky chorého holuba. Celková
skleslosť, zvýšený príjem vody, zápal očných spojiviek ( vedie až k
zlepeniu oka ) , holuby sa tlačia do rohov holubníka , privierajú viečka
pred svetlom, ťažké dýchanie s pootvoreným zobákom. Inkubačná doba 5-15
dní. Preventívne je potrebné udržiavať základnú hygienu, suchý a
vzdušný holubník, holubom podávať plnohodnotnú potravu, pravidelne
dezinfikovať holubník a chovné zariadenia. V období odpočinku preliečiť
podaním antibiotík (Ornicure). Prípravky nepodávať v čase párenia a
rozmnožovania . Je vhodné nezúčastňovať sa pretekov počas 5 dňovej
liečby . Nepodávať v kombinácii s inými liekmi. V prípade infekcie
likvidovať celý chov.Zlepenie oka pri ornitóze
Medzi najzávažnejšie ochorenie holubov v súčasnosti patrí paramyxoviróza - pseudomor holubov. Nakoľko proti tomuto ochoreniu neexistuje špecifická liečba, tým väčšiu pozornosť treba venovať prevencii.
Príznaky: vodnatá hnačka - sivozelený trus, smäd, triaška, svalová slabosť, nervové príznaky, obrna nôh a krídiel.
Prevencia: Očkovanie je potrebné previesť najneskôr 6-7 týždňov pred prvým nácvikom.
Liečba:
Spočíva v tlmení sekundárnych infekcií podávaním antibiotík, tlmeniu
hnačky podávaním ryžových odvarov, tmavých čajov, vývarov z dubovej
kôry, repíkovým odvarom a pod. s cieľom zabránenia celkovej dehydratácie
organizmu. Je potrebné zabezpečiť diétnu plnohodnotnú ľahko stráviteľnú
výživu. Pri jedincoch, ktoré odmietajú prijímať potravu, je potrebné
násilné kŕmenie ľahko stráviteľnou potravou priamo do hrvoľa. Pri
nervových prejavoch je možné previesť odber krvi asi 5 ml , čím dôjde k
čiastočnému zníženiu tlaku a oslabeniu prenosu vzruchov v neurónoch do
konečných orgánov , a tým zabránime možnosti trvalých následkov. Taktiež
je dobré pri holuboch neprijímajúcich potravu podávať náhradnú výživu
vo forme glukózy, dextranu, elektrolytických minerálnych roztokov a pod.
Vtedy je veľký predpoklad úplného vyliečenia, čo je dôležité hlavne
pri obzvlášť cenných zvieratách.Vykrútená hlava je častým príznakom paramyxovirózy
V
závere tejto časti chcem upozorniť , že po každom podaní antibiotík a
liečebných procedúrach je potrebné podať probiotikum na stabilizáciu
črevného systému a regeneráciu pečene.Pre zabezpečenie zimného odpočinku je potrebné holuby a holubník zbaviť rôznych parazitov – ektoparazitov, ktoré spôsobujú rôzne ochorenia kože a peria.
a/ Kožné parazity
Svrab
holubov – spôsobuje ho parazit Cnemidocoptes Leavis- parazitujúci v
koži , ktorý spôsobuje vypadávanie peria na hlave, krku, bruchu a
chrbte.
Klieštikovec holubí – Roztoč žltočervenej farby živiaci sa krvou. Žije v úkryte- holuby napadá v noci – cicia im krv.
Kliešťovec
holubí- Žije podobne ako klieštikovec, je však 10x väčší. Pri silnom
zamorení môžu mladé postihnuté jedince aj uhynúť.
Blcha holubia a ploštica holubia – Tieto parazity sa živia tiež cicaním krvi.Blcha holubia, jeden z mnohých známych parazitov
b/ Parazity na perí
Periarka holubia – švola, má dlhé pretiahnuté telo, poškodzuje celistvosť peria hlavne na krku a letkách.
Perohubovitosť
– Vyznačuje sa vypadávaním peria, prederavením peria, neprirodzene sa
vyvíjajúcim perím, jeho vytáčaním. Pri silnom zamorení sú poškodzované
letky , hrčky pod kožou , prašivina kože. Ojedinele môžu parazity
vniknúť do vzduchových vakov a vnútorných orgánov. Holuby sú nervózne,
chudo krvné s následnou náchylnosťou na prenos infekčných ochorení.
Medzi preventívne opatrenia patrí dodržiavanie všeobecných hygienických
zásad , časté odstraňovanie vypadnutého peria , pravidelná kúpeľ s
prídavkom anízového oleja, minimálne 2x ročne previesť dezinfekciu
chovného zariadenia a to pred párovaním a po veľkom prchnutí. Na
individuálne ošetrenie použiť prípravok Arpalit spray , Actellit spray,
Difusil spr., Orthosan, Neostomosan, a pod.Periarka holubia, častý a odolný parazit
Obdobie príprav na parenie, znáška , odchov prvej liahne, predpreteková príprava
- v tomto období by sme mali previesť očkovanie proti pseudomoru
pokiaľ sme to nestihli v období zimného odpočinku. Ide o obdobie kedy
chov nezaťažujeme zbytočne liekmi. Pred párovaním holubov, samiciam
zvýšime dávku E- vitamínu. Pokiaľ sme v období zimného odpočinku
nestihli previesť odčervenie, preliečenie proti kokcidióze,
trichomaniáze a salmonelóze, môžme to vykonať v tomto období a to do
obdobia keď holuby sedia na desaťdňových vajíčkach. Po skončení nácvikov
, tesne pred hlavnou pretekovou sezónou - dva dni, preliečiť
pretekárom dýchacie cesty. Zvýšime podávanie vitamínov, naklíčeného
obilia a pivných kvasníc.
Obdobie pretekovej sezóny
- zameriame sa na preventívne preliečenie proti Trichomaniáze (po
každom preteku - napr. Spatrix 1tab. pretekárom) a dýchacích ciest.
Tieto liečebne - preventívne procedúry prevádzame vždy na začiatku
týždňa po dobu dvoch dní. Ráno podáme liek , večer vitamíny. Počas
liečenia do vody nedávať ocot, ale rozmixovať biely jogurt so živou
kultúrou. Liečebné procedúry proti kokcidióze majú význam iba na
začiatku a konci pretekovej sezóny. Preto chov proti kokcidióze chrániť
iba preventívne ( raz za štyri týždne ).
Obdobie prevencie mladých holubov
- mláďatá je najvýhodnejšie prvýkrát očkovať proti paramixoviróze ešte
na hniezde vo veku 21-24 dní . V rannej mladosti očkované jedince sú
neskôr pri styku s infekciou veľmi pohotové a rýchlo reagujú tvorbou
protilátok. Uplatňuje sa u nich tkz. imunologická pamäť. Druhé očkovanie
proti paramixoviróze je potrebné previesť najneskôr 2-3 týždne pred
prvým nácvikom mláďat. Zhruba 10 dní pred pretekovou sezónou mladých
preliečiť mladé proti trichomonóze preventívnou dávkou a odčerviť. V
polovičke pretekovej sezóny mladých , previesť preventívnu liečbu
dýchacích ciest. Nezabudnúť po podaní liekov na stabilizáciu črevného
systému.
Obdobie veľkého pŕchnutia
- po skončení hlavnej pretekovej sezóny preliečime celý chov
liečebnou dávkou proti trichomonóze a pokračujeme v očkovaní proti
paramixoviróze.
Článok je časťou publikácie Jozefa Hajtaša - "Choroby poštových holubov"
Choroby poštových holubov (3. časť) - Ďalšie choroby
Mykoplazmóza
Je chronicky prebiehajúce infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty.Príznaky: Výtok sekrétu z nosovej dutiny – potriasania hlavou, fŕkanie, zápal spojiviek, dolných dýchacích ciest, tvorba špinavožltých pablán v dutine zobáka- ( pozor na zámenu s trichomaniázou a diftériou).
Liečba: Ide hlavne o zabránenie šírenia sekundárnych infekcií z dôvodu oslabenia prirodzenej obranyschopnosti organizmu napr. podávaním Eritromycínu plv. 4% po dobu 4-7 dní, Doxygalu, Tylanu, Enrogalu, Nortrilu a pod.
Prevencia: Holubom bez klinických príznakov začať podávať Tylan- práškovú formu v 0,05 % koncentrácii ( 500 mg na 1 liter počas 5 dní ). V oblastiach s výskytom nákazy vakcinovať chov vakcínou Galivak, zlepšiť mikroklímu chovného zariadenia – ( odstrániť chlad a vlhkosť ) a hygienu chovu. Uvedená nákaza je veľmi často v klinickej praxi zamieňaná s hemofilnou nádchou.
Hemofilná nádcha
Príznaky: Sú klinický podobné s mykoplazmózou – hlienovito - vodnatý výpotok v zobákovej dutine, výtok z nosa, slzenie očí, ťažké dýchanie cez pootvorený zobák z dôvodu upchania nosovej dutiny, potriasanie hlavou. Pri ťažkom stupni dochádza k zápalom pľúc a opuchom hlavy v oblasti očí.Liečba: Individuálne podávame Streptomycín – 50 mg počas 5 dní, pri hromadnej liečbe použijeme Eritromicin v 4% koncentrácii na liter vody, alebo Nortril. Zároveň je potrebné zvýšiť prísun vitamínov (hlavne skupiny A).
Tuberkulóza
Prenos onemocnenia prebieha hlavne z iných druhov hydiny na holuby. Z uvedeného dôvodu neodporúčam ich spoločný chov. Patrí do skupiny zoonóz – chorôb prenosných aj na človeka!Príznaky: Pomalé chudnutie, celková slabosť, skleslosť, bledé sliznice, chronické hnačky, opuchy kĺbov. Pri pitve uhynutých jedincov nachádzame na vnútorných orgánoch biele tvarohovité uzlíky.
Liečba: Neprevádza sa – jedince choré alebo podozrivé z nákazy sa likvidujú a spaľujú.
Prevencia: Prevádzajú sa tuberkulinačné skúšky 2x v priebehu 4 týždňov.
Kolibacilóza
Vyvolaná baktériou coli , ktorá je bežnou súčasťou črevnej mikroflóry. Pôsobením rôznych oslabujúcich činiteľov dôjde k jej prudkému pomnoženiu ( sekundárna infekcia ).Príznaky: Vychudnutosť a skleslosť, hnačka - zelenkastý – vodnatý trus, ale príjem potravy nie je narušený, je to veľmi dôležitý rozlišovací znak. Veľa chovateľov si uvedené príznaky zamieňa so salmonelózou, kde však choré jedince potravu odmietajú, ale prijímajú veľa tekutín. Ďalším rozlišovacím znakom od salmonelózy je absencia horúčky. Na ochorenie sú hlavne vnímavé mladé jedince z dôvodu podliehania rôznym stresovým stavom. Úhyn nastáva z dôvodu ťažkých zápalov tráviacej sústavy.
Liečba: Obdobná ako pri salmonelóze – širokospektrálne antibiotika, komplexné vitamíny, kvalitná výživa.
Adenoviróza
Jedná sa o ochorenie mladých holubov spôsobené adenovírusom, ktoré sa v chovoch objavilo v posledných rokoch a veľmi často je chovateľmi zamieňané za paramyxovirózu. Najviac postihuje hlavne mladé poštové holuby, ktoré sa nainfikujú počas prvých pretekov v prepravných košoch.Príznaky: Vírusy napadajú imunitný systém holubov, následkom čoho dochádza k prepuknutiu sekundárnych infekcií, hlavne coli, trichomonóze, a pod. Holuby, ak vôbec doletia z preteku sú mimoriadne vyčerpané, apatické, majú našuchorené perie, slabo alebo vôbec nežerú, trpia úpornými hnačkami – trus je žltočierný, vodnatý s prímesou krvi, holuby napína na zvracanie, môžu sa pridružiť aj nervové príznaky, hlavne pri nedostatočnej prevencii proti paramixoviróze.
Liečenie: Na potlačenie sekundárnych infekcií podávame širokospektrálne antibiotiká alebo chemoterapeutická - Amixicilín, Doxycyklín, Nortril, Baytril, Colivet, Entrobioflox, Linco - spectin, Enrogal, Kolifarm a pod. Je vhodné podávať imonoglobulíny a to aj holubom u ktorých sa klinické príznaky zatiaľ nevyskytli. Zo zahraničia si chovatelia na liečenie tejto choroby prinášajú prípravky ako 4 in 1 mix, Adenosan, Emdotrim, Tucoprim. Najdôležitejšou súčasťou liečby je však zabezpečenie dostatku ľahko stráviteľnej potravy, u holubov neprijímajúcich potravu násilné kŕmenie - napr. rozpustenou granulovanou zmesou pre holuby, ktorú pridaním elektrolytov a rehydračných prípravkov ( napr. Energal, Mikrosan G spod.) upravíme na kašu, ktorú podávame priamo do hrvoľa. Tieto prípravky je dôležité podávať všetkým holubom až do zlepšenia zdravotného stavu. Na úpravu trusu a zastavenie hnačky podávame Digestal, Tanifarm.
Dôležité je ukončenie liečenia podaní probiotík, ktoré odporúčam pridávať do potravy pravidelne. Veľmi často však dochádza pri diagnostikovaní adenovirózy mladých holubov ku zámene s hexamitózou ( črevná forma trihomaniázy ), kde sú príznaky praktický totožné , len liečba je vzhľadom na rozdielnych pôvodcov odlišná. Platia však všeobecné pravidlá na potlačenie hnačky.
Prevencia: mladé holuby vakcinovať proti paramyxoviróze, aby pred prvým pretekom už boli v imunite, preliečené proti trichomaniáze, odčervené. Dva dni pred vkladaním do košov odporúčam začať podávať niektorý z antibiotických alebo chemoterapeutických prípravkov , v podávaní pokračovať hneď po prílete po dobu cca 4 dní. Týmto by sme mali zabrániť klinickému prepuknutiu sekundárnych infekcií a je to jediný prípad , kedy odporúčam preventívne podanie týchto liekov. Po objavení hnačky začneme cez pitnú vodu podávať Tanifarm, holuby vracajúce sa z pretekov , ako aj nakúpené a cudzie holuby oddelíme od ostatných , masívne podávame probiotíka, prevádzame dezinfekciu proti vírom (prípravky : Virkon S , Diemerom, Savom, Virocidom). Podlahy pravidelne ošetrujeme podlahovou belobou.
Infekčná chrípka
V chovoch sa môže objaviť hlavne v zimných mesiacoch pri prievane alebo vlhkom prostredí.Príznaky: Sťažené dýchanie, hlienovito – hnisavý sekrét v zobákovej dutine, zápal očných spojiviek, v hrtane zisťujeme syrovité povlaky špinavo sivej farby (vždy treba vylúčiť hemofilnú nádchu s podobnými klinickými príznakmi, ale bakteriálneho pôvodu).
Liečba: Podávame Erytromicín 40 g na 1 liter vody po dobu 5-7 dní, Tetramykoin, vitamíny A, B, C.
Prevencia: Zlepšiť podmienky chovu, celkovú výživu a hygienu.
Aspergilóza
Pôvodcom je niekoľko druhov plesní aspergilus, ktoré vytvárajú spóry hlavne v zle pozberovo ošetrenom a uskladnenom obilí. Po vdýchnutí spórov do dýchacej sústavy sa začne vytvárať podhubie zachvacujúce pľúca a vzdušné vaky.Príznaky: Chrapot, sťažené dýchanie , ospalosť, nechutenstvo, výtok z nosných otvorov, zápal očných spojiviek, hromadenie syrovitej hmoty pod viečkom. U mladých jedincov tiež kŕče a nervové príznaky. Pri pitve uhynutých zvierat nachádzame v dýchacích cestách žltobiele uzlíky, ktoré sa môžu vyskytnúť aj vo vzdušných vakoch. Pozor na zámenu s inými onemocneniami, ktorých klinické príznaky sú hlavne v počiatočnom štádiu rovnaké alebo veľmi podobné.
Liečba: Podávanie vitamínových prípravkov, Fungicidín tab. , veľmi dobré výsledky sa dosiahli po podaní Antiasperu alebo Trinidazolu.
Prevencia: Venovať zvýšenú pozornosť kvalite podávaného krmiva, pri skrmovaní obilia podozrivého z napadnutia plesňami, zatuchnutého a pod., je potrebné nasadiť antiasper, viditeľne znehodnotené obilie sa skrmovať nesmie. Dbať na čo najmenšiu prašnosť prostredia a optimálnu vlhkosť v holubníku ( plesne majú radi teplé a vlhké prostredie).
Kapilarióza
Ide o endoparazitárne ochorenie , silno rozšírené v chovoch poštových holubov. Pôvodcom je biely nitkovitý červ 8-13 mm dlhý, ktorý napáda sliznice tenkého čreva, pažeráka a hrvoľa.Príznaky: Tráviace poruchy, zmeny na sliznici tenkého čreva- zhrubnutie a prekrvenie. Klinické príznaky sú podobné ako pri kokcidióze.
Liečba: Mebenvet- s účinnou látkou mebendazolom, Nilverm – s účinnou látkou ivermektín, Bioverm, Fenbion , Aldifal, Helmigal a iné.